Nostalgický pohľad do minulosti: Metlobal
Ako som už sľubovala v minulom čísle, prinášam vám článok o metlobale na Aldarione a môžete mi veriť, že je naozaj z prvej ruky. Metlobal sa na Aldarione hral ešte za čias riaditeľky Jenny Blood a prakticky som spoločne s profesorom Ashtonom Idolom jediná, ktorá si ho môže pamätať.
Tak počúvajte, bolo to takto. Zhruba v roku 2008 a na mesiac si už naozaj nespomínam, bol ohlásený metlobal. Riaditeľka Jenny Blood nám zariadila metlobalové ihrisko, ktoré však nebolo návštevnou knihou ale chatom rovnako, ako je spoločenská sála. Metlobal sme mali hrať so spriatelenou, dnes už zatvorenou školou Witch-craft.
Hráči do Aldarionského teamu boli vyberaný na základe výberového konkurzu a uspieť mohol ktokoľvek, tým myslím jak študentov, kvalifikovaných aj profesorov. Stačilo, aby si pozorne naštudovali pravidlá hry a ďalšie RPG pravidlá, ktoré boli k metlobalu potrebné a pretože ich dôležitosť je tak vysoká, rozhodla som sa im venovať celý odstavec, nateraz si ich dovolím preskočiť. Okrem toho hráči už potrebovali len kúsok talentu, aby mohli byť súčasťou teamu.
A tak vznikol metlobalový team pod vedením kapitánky Belly Caeco :) Od tej chvíle bolo prijímanie nových hráčov, organizovanie a vedenie tréningov, vymýšľanie stratégií na mne. Žiaľ, k samotnej hre medzi dvomi školami nikdy nedošlo pretože naši súperi si stále nemohli poskladať svoj Witch-craftský team. Zápasy, ktoré sa nekonali nám nahrádzali pravidelné online tréningy na Aldarionskom metlobalovom ihrisku vo vopred dohodnutých termínoch. Počas zápasov sme si netrénovali len samotnú hru ale aj dodržiavanie a tolerovanie vymedzených RPG pravidiel, fair play hru a predovšetkým prípravu na reálny zápas, v ktorom nebolo prioritným cieľom vyhrať, ale skôr ukázať druhému teamu, že sme tímoví hráči, nepodvádzame, hráme so cťou a nemáme problém s hrou podľa pravidiel.
Možno sa zdá, že sa trénovanie minulo účinku, keď nikdy nedošlo k žiadnemu zápasu, ale ja vám budem musieť toto zdanie vyvrátiť. Osobne si myslím, že naše tréningy boli plné zábavy, dobrej RPG hry a súdržnosti a navyše, som presvedčená, že zvyšok nášho teamu by so mnou určite súhlasil.
Teraz už sľúbený odstavec o metlobalových RPG pravidlách. Musím sa priznať, že si ich všetky presne nepamätám, no rozhodne som nezabudla na ich pôvodný zmysel. Predovšetkým hovorili o férovej hre rovnako ako aj o správnej RPG. V praxi to znamená, že žiadny hráč nie je neomylný a žiadny chytač nemôže vychytať všetky góly spred brány a ani žiadny triafač nemôže vždy skórovať ani neminúť pri nahrávke. Každý musel robiť chyby – ako to už vyplýva zo základného princípu RPG hry. Snáď najkľúčovejším bolo pravidlo, ktoré sa týkalo stíhačov. Hovorilo, že žiadny stíhač nemôže v RPG zazrieť zlatú strelu skôr, ako uplynie určitý počet minút odohraného zápasu, až po tejto dobe mohli stíhači o zlatú strelu bojovať. Ani jeden zo stíhačov nemohol chytiť zlatú strelu skôr, kým ubehol minimálny časový limit na „boj o zlatú strelu“. Tento čas bol z celého zápasu najdôležitejší, úlohou stíhača bolo odohrať natoľko perfektnú hru, aby bola lepšia, ako súperova. Na základe kvality odohranej RPG hry rozhodca mohol určiť ktorý zo stíhačov zlatú strelu chytí.
To je odo mňa v skratke Aldarionský metlobal, o budúcom čísle ešte nemám jasno, čo sa týka tejto rubriky a preto by som ocenila, keby ste nám písali komentáre v rubrike „Redakcia“ o tom, ako sa vám metlobalový článok páčil a čo by ste chceli čítať v nasledujúcom čísle. Ak vás metlobal naozaj zaujal, nebránim sa zájsť hlbšie do tejto hry a rozpovedať vám o čosi viac. Napíšte nám, konkrétne o ktorej časti by ste sa chceli dozvedieť viac.
A predsa len ešte niečo. Každý, koho som inšpirovala rozpovedaním príbehu o Aldarionskom metlobale a vysvetlením, ako takáto hra mohla v RPG fungovať, potom vedzte, že na tieto metlobalové RPG pravidlá má stále autorské práva ich autorka - Jenny Blood a to aj keď už nie je medzi živými. Po jej smrti zdedila všetky autorské práva jej dcéra, riaditeľka Joanne Bloubory. Takže malé varovanie pre zakladačov RPG metlobalových líg, aby si opýtali povolenie na použitie týchto myšlienok od vlastníčky autorských práv alebo aby si vymysleli svoje vlastné pravidlá. A teraz vôbec nebudem preháňať ak poviem, že každého kopiranta uženiem k smrti pretože pamiatku Jenny Blood si hlboko ctím.
predošlá strana | ďalšia strana |